ZNAĽI SCE, ŽE... #2
Šidzmi januar 2026 | FC Tatran Prešov | JK82
BECKENBAUER KRUCIL NOS NAD HRISKOM VOF PREŠOVE
Ňeška ucekľi už dva ročki, co do fodbaloveho ňebička odľecel Franz Beckenbauer, majster šveta jak hrač (domaci mundial v šidemdzešatim švartim zarmucel holanckich vlasačoch, co baveľi ľudzi totalnim fodbalom – šak še čul Johan Cruyff, to bi sme ňechceľi znac) a vihral mundial i jak trener (v Taľijansku v devedzešatim sebe zaš mušel vlasi tarhac boški Diego). Eľegan žeľenich travňikoch še viskitnul, prectavce sebe, i u nas pri Toriše - v šesdzešatim šejstim ňerozdichal remizu a žeľeni pokrovec na našim štadioňe mu ňeštimoval.
Jutre še idze do školi a Perinbapka dzecom šňihu nakurila, ľudze na Sigordze do korčuľoch še poobuvaľi, no a mi idzeme kuščik porečovac o totim fodbalovim cisarovi (bo jak še hvari u nas vichodze - žic znamena rečovac). Ta ľudze boske drahe, teras sluchajce a kec še vam ňepači, ta okaľe zavrice a uchaľe zatkajce.
Franz Anton še narodzil vof Mňichove v septembru tišic dzevecto štiricec pejc a jak dzecko virostnul v meskej časci Giesing. Že budze fodbaľistom, rozhodnul o tim zazrak z Bernu (kukňice sebe o tim i film, kec ňemace po večaroch, co robic). , co bula – kebi sce ňeznaľi vihra Ňemcoch vof finale mundialu tišic devecto pejdzešat štiri. Nationalelf, jak še zvikňe nadavac ňemeckej reprezentacii, prechitračil najmocňejši tim šveta – Maďare vof čeľe z ľegendarnim Ferencom Puskásom še z teho nespametaľi (mušime objektivňe priznac, že ňebulo šicko s koscelnim poriadkom a kebi egzistoval vof totej dobe VAR, ten ďabelski vimišeľ, trufam sebe povedzec, že Ňemci bi majstrami nebuľi – šak ľem popatrice na toten gol, co ňeplacil – dze tam vidzice ofsajd?).
Toten fotbal, to dakedi šaľenota. Raz ši hore, raz ši dolu. Rozhoduju drobnosci. Chto zna, či bi še s Franzeho stal fodbaľista, kebi Ňemci vtedik ňeurvaľi vihru. A daľša vec. Predstavce sebe, že Bajern, najsamslavnejši ňemecki klub, co prišol s bažantami Beckenbauerom i Gerdom Müllerom v septembru 1966 do Prešova, hral eščik ľem druhi rok bundesligu (dovftedi buľi v jakaškej južnej konferenciji peršej ňemeckej diviziji – Oberliga Süd)!
A chto zna, jak bi to šicko dopadlo, kebi našo žeľeno-bile parobci ňepukľi a na konci sezoni 1965/1966 ňeviľeceľi z ligi. (A to bulo ľem paru chviľ, co Laci Pavlovič oslavil pompezňe jubileum – naša svata ikona ňedostala prave najkrajši darunek ku štiricatke, šicko pošlo hore dimom). Na ješeň zme mušeľi teda bavic druhe kolo PVP (Pohar viťazoch poharoch) proci vichazajucim hvizdičkom svetovoho fodbalu jak druhoľigisci! Bars preveľka škoda to. Dze škoda, to balamuta!
Treba povedzec, že Bajern hňedkaj vof peršej sezoňe še vicahnul na trece mejsco a vihral ňemecki pohar, co znamenalo, že v septembru a oktobru še stretňe s našim Tatranom. A chto zna jak bi to šicko vipatralo, kebi Coľoš, co je prezifka mladšeho braciška Laceho Pavloviča, nastupil už i v peršim duelu. Ľudzi jak na otpusce a mi doma zme bez ňeho (bul zraňeni) remizovaľi 1:1. Beckenbauer še ponosoval, že pokrovec na našim hrisku ňebul, jak sebe vicemajster šveta predstavoval.
Vzacnu fotečku, dze možece vidzec Franza vof našim Prešove, zrobil Milan Kaľavski, (fotograf mal vtedik dvacecšejsc roki). Beckenbauer patri naboku, jak še naš Janko Turčani zavešil do vzduchu
Šicke čekaľi, že v odvece v Ňemecku vyfasujeme buro, jak hvaria v Praze, aľe jak dobre znace, prehraľi zme ľem najcesňejše 2:3 – Rudko Pavlovič (paru dňi pred tricec osmimi narodzeňinami!) štreľil dva goli a Mňichovčaňe buľi take vijavene z totej našej motorovej miški, že udajňe mu ponukľi, žebi ostal v Bajerňe. Aňi nehvarime, že to prišol ľem na vipomoc z Barďijova, dze uš druhi rok kopal do labdi po odchodze zos Prešova (kec čitace našu internetovu stranečku, ta znace, že o tim hvarel ňedavno v oktobru i jeho sin Rudko).
A to cale šicko na ňeuvereňe, že Bajern ňe ľem že došol v tim ročňiku do finale PVP, aľe ho i vihral! (Bavelo še na Frankenštadioňe v Norimbergu a v predlužeňu proci Glasgowu Rendžers rozhodnul Franz Roth). A ani to eščik ňebul furt koňec totej paradnosci - Bajern uceknul i šickim vof bundesľige a do štatistikoch sebe pripisal perše „dabl“ vof klubovej historii.
Kec dvacec jeden ročni smarkeľ Franz prišol ku Toriše, bul už ňe ľem tak hoc chto - prišol vicemajster šveta. V ľece ľecel do Angľicka, dze še stal najsamľepšim mladim fodbaľistom turnamentu (štreľil jak stredovi hrač štiri goliki). Chto zna, jak bi to šicko bulo, kebi toten azerbajdžanski chlopik Tofik Bachramov z vlaječku na čare ňeuvidzel labdu za čaru ňemeckeho brankarika. Gol Džefriho Harsta zos stoperšej minuti vof Wembli na 3:2, co še mu ňe nadarmo hvari fantomovi gol, bulo hotove zjaveňe v Lurdoch, co ňedokaže višvetľic aňi moderna technika. (A neuverice za kim eščik v calej zufalosci jak viľki pribehľi ňemecke hrače - za Karčim Galbom, co bul Slovak a druhi na čare vof totim veľslavnim finale! To už, jak vidzice, inakša fodbalova rospravočka...)
Šicke zname, že Franz še preslavil na posce, co už ňeška ňeegzistuje – libero. I kec chcel bavic libera, bul taki ščasľivi, že može nastupic vof finale, že povedzel, že bi išol i do branki abo i na ľave kridlo. Trener ho nasadzil do stredku poľa, abi ubraňil ftedi najľepšeho fodbaľistu šveta, co ňebul ňichto inakši jak fifedelko Bobi Čarlton. I kec uchaľ Franz ňezdvihnul nad hlavu totu Zlatu Nike, co bula trofej vof tim čaše pre majstroch, nošil sebe zapas vof spomienkoch jak najčešši vof kariere. A bul cali život presvečeni, že Das phantomtor, jak toten gol Ňemci dodňeška volaju, ňemal placic. Vidzice, jak to s tim fodbalom – šcejsce, co maľi s Maďarami, už nemaľi o dvanasc ročki ňeskorši...
No a kec už mame toten spomienkovi članeček, ta eščik povišvetľujme, jak udajňe vzňikla toto jeho prezivočka Der Kaiser, po našim Cisar.
Prezifka še mu pripisuje od roku tišic devecto šidemdzešat jedna, kec v augusce prišol Bayern na pozvaňe do Viedni. Austria mala šesdzešate viročie založenia. Bayern s paľcom v noše vihral 4:0. Pred tim, jak še maľi vracic domu, išľi eščik prehľadku mesta. Zavitaľi do Hofburgu, co jak znace, je cisarske sidlo Habsurgovcoch. Vidzeľi sce ho i vof filme o cisarovnej Sissi. A tam še stalo to, že Franza odfociľi pri busce cisara Ferenc Joška. Fotograf Herbert Sündhofer poslal sňimočku do redakcie slavneho časopisu Kicker. Redachtore to ňezochabiľi ľem tak a rozhodľi še ju dac na titulku a pridaľi gu ňej napis „Dvomi cisarove še stretľi v Hofburgu...“. A tak novinare Franza, co nošil pejcku (abo i štirečku) na dreše a co znal šicke toto figľe a chodzil sebe do utoku na viľeti skoro že ňe z rukami za cherbetom, povišeľi do stavu šľachtickeho a vešol fanuškom nafurt do šerdečka.
Smačni pribeh jak tatarčene pirohi zo slaňinku a šmetanku, ňe?
