PANI JUSTÍNKA OSLÁVILA VEĽKÉ JUBILEUM

12. marec 2026 | FC Tatran Prešov | JK82

TVRDÁ PRÁCA, VEĽKÉ SRDCE A ODDANOSŤ TATRANU

Minulý rok uplynulo už 40 rokov od momentu, keď pre náš Tatran Prešov začala pracovať pani Justína Jeřábková. Za tie neuveriteľné štyri dekády zažila s klubom vrcholy i zemetrasenia, starý i nový štadión a nemálo trénerov, funkcionárov, nehovoriac o stovkách hráčov.

Od roku 1985 odviedla pre zeleno-bielych nezaplatiteľný kus tvrdej práce. Stala sa jedným z tých navonok neviditeľných pracantov, bez oddanosti ktorých nemôže fungovať žiaden veľký klub.

V piatok 6. marca oslávila 80-tku a gratulácia k jej krásnemu jubileu je výzvou aj odkazom pre nás všetkých - malých i veľkých, nových fanúšikov i pamätníkov:

Všetci sme TATRAN PREŠOV
v dobrom aj zlom,
na ihrisku i v zákulisí,
na víťaznej vlne i pod dekou,
bo šicke zme tu, v kuše spolu.

Pani Justínka, želáme Vám
zdravie, radosť, trpezlivosť,
veľa dobrých ľudí okolo seba
a samozrejme, vždy len a len
poriadkumilovných hráčov...

Pri tejto špeciálnej príležitosti sme oslovili viacerých bývalých odchovancov a hráčov Tatrana Prešov, aby si zaspomínali na staré časy, vylovili z pamäti spomienku na oslávenkyňu a napísal pre ňu pár riadkov.

PATRIK ŠIMKO
kapitán Tatrana Prešov

Pamätám si ju ešte ako dieťa. Je to úžasná pani a naša legenda, ktorá sa prakticky celoživotne rozdáva pre Tatran a obrovský klobúk dole pred ňou a pred jej zeleno-bielym srdiečkom.

Justínka, prajem ti všetko najlepšie a zo srdca želám hlavne pevné zdravie. Máme ťa veľmi radi!

MARIÁN PRUSÁK
útočník Tatrana Prešov v rokoch 1983 - 1986 a 1988 - 1992

Rád by som ju minimálne pozdravil, zažil som ju tam dlho. V Tatrane som bol od roku 1983 a ona prišla, ak sa nemýlim, v roku 1984. Končil som ako hráč v roku 1992 a ona tam stále bola. Zažil som ju aj neskôr, keď som sa vrátil ako tréner v mládeže a bol som tam až do roku 2018. Bola tam nonstop a vrátila sa ešte aj na záver vypomôcť v tých ťažkých časoch. Spomínam si najmä na to, že bola na pomoci každému. Tatran nikdy nebol bohatým klubom, ale vďaka nej nám nechýbalo - čo sa servisu týka - nikdy nič. Nechala tam celý svoj život a svoje srdce. Patrí do histórie Tatranu. Nech žije dlho. Prajem jej veľa zdravia.

PETER KATONA
útočník Tatrana Prešov v rokoch 2007 - 2018

Vždy, keď som potreboval nejaké veci na oblečenie, tak tvrdila, že nič nemá a nič mi nedá. Chvíľku som ju teda musel prehovárať, či sa predsa len niečo nenájde a zrazu sa našlo, čo som pýtal. Takýchto úsmevných príhod bolo viacero. Pani Justínka je skvelá žena s veľkým a dobrým srdiečkom.

MIROSLAV HAJDUČKO
stredopoliar Tatrana Prešov v rokoch 1995 - 1997

Nespomínam si na príhodu, ale prajem jej všetko najlepšie k jubileu. Na jar minulého roka som s ňou rozprával a stretával ju na ihrisku na koniarni, kde stále chodila vypomáhať a hovorila, že na štadióne strávila krásne obdobie aj úpadok. Prišla vypomôcť pri praní aj neskôr, keď ju o to požiadal bývalý tréner Marek Petruš. V ťažkom období bez ihriska a zázemia v provizórnych podmienkach neodmietla a prišla, lebo v Tatrane prežila roky. Veľké srdce.

JOZEF KOŽLEJ
útočník Tatrana Prešov v rokoch 1990 - 1992

Bolo to už strašne dávno, preto špeciálnu historku nemám, ale pamätám si, že Justínka bola šéfka, dôležitejšia ako predseda klubu

RUDOLF VAŠKO
mládežnícky tréner brankárov Tatrana Prešov

Medzi pani Justínkou, ako som ju prvýkrát spoznal pred cca 35 rokmi a ako ju poznám dnes, je dosť značný rozdiel. Aspoň teraz sa mi to tak s odstupom času javí. V tom čase bola dosť rázna, neústupná, ideálna do ozbrojených zložiek, kde je nejaký systém a tvrdšie pravidlá. To by asi dnešní chlapci nechceli zažívať, napríklad s malou dušičkou po nejaký uterák alebo ponožky. To by som im aj prial zažiť, ako by ju bolo počuť až do kabíny “ostrejším slovníkom”. Pre Tatran urobila strašne veľa tvrdej prace a bez nej by Tatran nebol tým, čím je dnes.

Justínka, prajem veľa zdravíčka do ďalších rokov a nech máte okolo seba stále len samých dobrých ľudí.

PAVOL CICMAN
stredopoliar FC Tatran Prešov 2005/2006 a 2016/2017

Pamätám si, ako nás stále upozorňovala, že sa máme po tréningu vyzúvať, kopačky poriadne ,,otrepať’’ a do šatne ísť bosí. Pozdravujem a prajem jej veľa zdravia!

JOZEF DOLNÝ
útočník Tatrana Prešov v rokoch 2010 - 2014 a 2021 - 2024

Za tie roky v Tatrane sa mi s ňou spája množstvo spomienok, no hlavne tie keď bola našou šéfkou na starom štadióne. Keď sme potrebovali veci na tréning, na zápas, stále sme mali všetko pripravené, naukladané a zoradené. Na druhej strane nie stále bolo ľahké ísť za ňou po tie veci, keďže neraz sme dostali naložené od našej tatranistickej mamy: " Dze ši to ňechal? Dze ši to zapomnul? Nemožem šicko za vami pratac!"

Nebolo to inak ani v tých horších časom na koniarni. Aj v tých najťažších časoch Tatrana sa vrátila a zas sa o nás starala a pomáhala klubu. Je pre mňa jedna z tých postáv v Tatrane Prešov, na ktoré netreba zabudnúť a vážiť si ich viac, pretože nikto ju nevidí, no je za ňou neskutočne veľa roboty, ktorú za tie dlhé roky pre nás a klub stále robila.

Milá pani Justínka, chcem Vám veľmi pekne pogratulovať k vášmu krásnemu jubileu a popriať hlavne veľa zdravíčka a Božieho požehnania. Nech vás nikdy neopúšťa tá vaša energia a pracovitosť. Jedno veľké ĎAKUJEM pre vás Justínka moja, teším sa na najbližšie stretnutie.

RADOVAN KOCÚREK
stredopoliar Tatrana Prešov v rokoch 1992 - 2000

Pani Justína je veľmi zlata žena. A hoci nás hráčov dokázala kedysi aj spucovať za neporiadok ako malých chlapcov, vo vnútri nás mala všetkých rada a urobila by pre nás, ako sa povie, prvé aj posledné. Nebolo pre ňu problém vstať neskoro v noci alebo aj skoro ráno, keď sme sa vracali zo zápasov vonku. A hoci boli aj tri hodiny ráno, vždy na nás čakala na štadióne.