HISTORICKÁ STREDA | Keď Tatran patril medzi československú elitu. Sezóna, ktorá priniesla Prešovu historické striebro

Písal sa rok 1965. Československý futbal mal za sebou obdobie veľkých medzinárodných úspechov a na ligových trávnikoch sa stretávali osobnosti, ktoré patrili medzi najlepších hráčov krajiny. V tejto spoločnosti sa čoraz výraznejšie presadzoval aj Tatran Prešov. Zeleno-bieli dokázali v sezóne 1964/1965 vybojovať historické druhé miesto v najvyššej československej súťaži a potvrdiť, že futbal zo srdca Šariša má svoje pevné miesto medzi domácou elitou.

Z bronzu na striebro. Dva roky medzi najlepšími

Prešovský futbal prežíval v polovici šesťdesiatych rokov jedno zo svojich najúspešnejších období. Tatran už dávno nebol iba mužstvom, ktoré sa chcelo udržať medzi československou elitou. Naopak, dokázal pravidelne konkurovať najväčším klubom krajiny a postupne si budoval rešpekt aj za hranicami východného Slovenska.

V sezóne 1963/1964 obsadili zeleno-bieli výborné tretie miesto. Pred nimi skončili iba majstrovská Dukla Praha a Slovan Bratislava. Už tento výsledok predstavoval jeden z najväčších úspechov vtedajšej histórie klubu.

O rok neskôr však prišlo ešte väčšie prekvapenie.

Tatran nielenže dokázal nadviazať na predchádzajúce výkony, ale svoje historické maximum ešte vylepšil. V sezóne 1964/1965 obsadil druhú priečku a po prvýkrát sa stal vicemajstrom Československa.

Pred Prešovčanmi skončila iba Sparta Praha, ktorá si zabezpečila majstrovský titul. Zeleno-bieli za sebou nechali množstvo tradičných a ambicióznych súperov vrátane tretích VSS Košice, Dukly Praha či Slovana Bratislava.

Bol to úspech, ktorý ďaleko presahoval hranice mesta. Tatran sa zaradil medzi najlepšie mužstvá v spoločnej československej lige.

Starý prešovský štadión ako nedobytná pevnosť

Jedným zo základov úspešnej sezóny bola mimoriadna sila Tatranu na vlastnom ihrisku.

Starý prešovský štadión sa stal miestom, kde súperi pravidelne narážali na húževnatosť a kvalitu domáceho mužstva. Zeleno-bieli počas celého ligového ročníka 1964/1965 neprehrali pred vlastnými divákmi ani jediný zápas.

A pritom do Prešova prichádzali skutočne zvučné mená.

Jedným z najcennejších výsledkov bolo víťazstvo nad neskorším majstrom Spartou Praha 1:0. Tatran dokázal na vlastnom trávniku zdolať aj VSS Košice 2:0, teda mužstvo, ktoré napokon skončilo v tabuľke hneď za ním.

Domáca neporaziteľnosť bola mimoriadne dôležitá. Prešovčania vďaka nej dokázali vykompenzovať menej presvedčivú bilanciu na ihriskách súperov, odkiaľ sa v priebehu sezóny osemkrát vrátili bez bodového zisku.

Napriek tomu mužstvo nazbieralo dostatok bodov na to, aby sa na konci ročníka mohlo tešiť z historického druhého miesta.

Futbal však v tom čase nebol iba o konečných tabuľkách. Bol spoločenskou udalosťou, pri ktorej sa stretávali celé rodiny, priatelia aj kolegovia z práce. Prešovčania chodili na štadión sledovať hráčov, ktorých poznali po mene a ktorí reprezentovali ich mesto v súbojoch s najväčšími československými klubmi.

Aj preto mala domáca neporaziteľnosť taký význam. Tatran dokázal svojim priaznivcom počas celej sezóny ponúkať futbal, na ktorý mohli byť hrdí.

Ladislav Pavlovič. Legenda, ktorá bola pri historickom úspechu

Keď sa hovorí o najväčších osobnostiach prešovského futbalu, meno Ladislava Pavloviča nemôže chýbať.

Legendárny útočník, ktorého meno dnes nesie aj prešovský futbalový štadión, patril medzi výnimočné postavy československej ligy. Bol dvojnásobným kráľom ligových strelcov, reprezentantom Československa a členom mužstva, ktoré v roku 1960 získalo bronz na Pohári národov, predchodcovi dnešných majstrovstiev Európy.

V sezóne 1963/1964 sa stal s 21 gólmi najlepším strelcom ligy. Výnimočné strelecké schopnosti pritom predvádzal aj vo veku, keď už väčšina futbalistov svoju kariéru končila.

V júni 1964 napríklad strelil hetrik pri vysokom víťazstve Tatranu nad Kladnom 7:0. Mal už 38 rokov.

Ani v nasledujúcej sezóne, keď Prešov vybojoval historické striebro, nechýbal v mužstve. V ligovom ročníku 1964/1965 nastúpil na 19 stretnutí a zaznamenal tri presné zásahy.

V tom čase už patril medzi najskúsenejších hráčov kádra. Za sebou mal bohatú ligovú aj reprezentačnú kariéru, množstvo dôležitých zápasov a úspechy, ktoré z neho urobili jednu z najvýraznejších osobností prešovského športu.

Jeho význam však nebol iba v strelených góloch. Ladislav Pavlovič predstavoval kontinuitu úspešných generácií prešovského futbalu. Bol pri ligových začiatkoch klubu a takmer o dve desaťročia neskôr aj pri jeho historickom druhom mieste.

Jozef Bomba. Z Prešova až medzi najväčšie hviezdy svetového futbalu

Ďalšou výraznou osobnosťou strieborného mužstva bol obranca Jozef Bomba.

Rodák z Bardejova, ktorý v najvyššej súťaži debutoval v roku 1958, patril medzi najlepších obrancov svojej generácie. Vynikal rýchlosťou, dôrazom a výbornou hrou hlavou.

Jeho schopnosti nezostali bez povšimnutia ani na medzinárodnej scéne.

V roku 1962 bol členom československého reprezentačného výberu na majstrovstvách sveta v Čile, kde národné mužstvo získalo strieborné medaily. O dva roky neskôr sa mu dostalo ďalšieho výnimočného uznania.

V máji 1964 nastúpil vo výbere Európy proti výberu Škandinávie v Kodani. V jednej zostave sa tak ocitol po boku futbalových velikánov, akými boli Lev Jašin, Bobby Charlton, Denis Law či Jimmy Greaves.

Prešov mal v tom období vo svojom mužstve futbalistu, ktorý dokázal obstáť aj v spoločnosti svetových hviezd.

Bomba sa stal jedným z pilierov Tatranu a výrazne sa podieľal na treťom mieste v roku 1964 aj na historickom striebre o rok neskôr.

Jozef Obert, Július Holeš a ďalšie opory úspešného mužstva

Historický výsledok však nebol dielom jednotlivca. Za striebornou sezónou stál celý kolektív kvalitných a odhodlaných futbalistov.

Dôležitou postavou bol Jozef Obert, ktorý sa v ročníku 1964/1965 stal s jedenástimi gólmi najlepším ligovým strelcom Tatranu. Jeho presné zásahy významne pomáhali mužstvu zbierať body v náročnej konkurencii.

Medzi ďalších produktívnych hráčov patril Ľudovít Štefan s ôsmimi gólmi či Anton Kozman so štyrmi zásahmi.

V bránke sa mužstvo mohlo spoľahnúť na Júliusa Holeša. Skúsený brankár odohral všetkých 26 ligových stretnutí a patril medzi výrazné opory úspešnej generácie. V roku 1965 sa stal najlepším športovcom Prešovského okresu a neskôr reprezentoval Československo na olympijských hrách v Mexiku v roku 1968.

Výrazný podiel na úspechu mali aj ďalší futbalisti – Jozef Gavroň, Alexander Rias, Štefan Páll, Štefan Kulan, Jozef Petruľák, Milan Urban, Štefan Zsarnay, Karol Petroš či Ján Medviď.

Každý z nich bol súčasťou mužstva, ktoré dokázalo Prešov dostať na druhú priečku najvyššej československej futbalovej súťaže.

Dvaja tréneri, jeden historický výsledok

Za úspešnou sezónou stáli aj dve významné trénerské osobnosti.

Prvú polovicu ligového ročníka viedol Jozef Karel, ktorého meno je výrazne späté s históriou prešovského futbalu. Od jarnej časti mužstvo prevzal Jozef Steiner, prešovský rodák a bývalý úspešný futbalista.

Steiner poznal miestne futbalové prostredie veľmi dobre. Ako hráč získal dva československé majstrovské tituly v drese Sokola NV Bratislava a po skončení aktívnej kariéry sa venoval trénerskej práci.

Práve pod jeho vedením Tatran dotiahol sezónu do historicky úspešného konca.

Steiner patril medzi prvých československých trénerov s najvyššou odbornou kvalifikáciou. Vo svojej práci spájal hráčske skúsenosti s dôslednou prípravou a znalosťou futbalového prostredia.

Druhé miesto v sezóne 1964/1965 sa stalo najvýraznejším úspechom jeho trénerskej kariéry.

Výsledok si v klube zaslúžil aj nevšednú odmenu. Po skončení sezóny sa mužstvo vydalo na zahraničný zájazd do Sudánu a Egypta, čo bolo vtedajšími pomermi mimoriadne zaujímavé ocenenie dosiahnutého úspechu.

Spomienky, ktoré prežívajú desaťročia

Osobitnú hodnotu majú pri pohľade do histórie spomienky ľudí, ktorí boli súčasťou prešovského futbalového prostredia.

Jednou z rodín, ktorých meno je s Tatranom neodmysliteľne späté, sú Pavlovičovci.

Ladislav a Rudolf Pavlovičovci patrili dlhé roky k najvýraznejším futbalovým osobnostiam Prešova. Spoločne sa podieľali už na úspešnom období po druhej svetovej vojne, keď sa klub postupne presadzoval medzi československou elitou.

Rudolf Pavlovič však v striebornej sezóne 1964/1965 už nenastupoval. Po skončení predchádzajúceho ročníka sa rozhodol ukončiť prvoligovú kariéru a pokračoval vo futbale v Bardejove.

Jeho syn Rudolf Pavlovič v rozhovore pre klubový web v októbri 2025 pripomenul, aký veľký význam má zachovávanie spomienok na bývalých futbalistov.

„Bez minulosti nebude budúcnosť.“

Toto jednoduché posolstvo vystihuje aj dôvod, prečo sa dnes vraciame k historickej sezóne 1964/1965.

Rudolf Pavlovič mladší zároveň pripomenul atmosféru futbalových zápasov na starom prešovskom štadióne. Podľa jeho spomienok a poznatkov patrili tisícové návštevy k prirodzenej súčasti futbalového života v meste. Spomínal aj na derby s Košicami v roku 1958, ktoré podľa dobových údajov sledovalo približne 15-tisíc divákov.

Tieto spomienky síce pochádzajú zo širšieho obdobia prešovského futbalu, no pomáhajú pochopiť prostredie, v ktorom vyrastala aj neskoršia strieborná generácia.

Futbal bol v tom čase významnou súčasťou života mesta a Tatran jedným z jeho najvýraznejších symbolov.

Generácia, ktorá zanechala viac než len druhé miesto

Pri spätnom pohľade na sezónu 1964/1965 je zaujímavé aj to, ako rozdielne sa ďalej vyvíjali osudy jednotlivých hráčov.

Niektorí pokračovali vo vrcholovom futbale, ďalší sa neskôr venovali trénerskej práci alebo iným profesiám. Mnohí zostali spätí s prešovským športovým prostredím aj po skončení aktívnej kariéry.

Ich spoločné dielo však zostalo.

Historické druhé miesto predstavuje dodnes jedno z najvýraznejších umiestnení Tatranu v najvyššej československej súťaži.

Zaujímavosťou je, že úspešné obdobie sa skončilo veľmi rýchlo. Už v nasledujúcom ročníku 1965/1966 prišiel výrazný výsledkový prepad a Tatran zostúpil z najvyššej súťaže.

Aj to je súčasť futbalovej histórie. Rok predtým bojovali Prešovčania s najlepšími o najvyššie priečky, o dvanásť mesiacov neskôr sa museli vyrovnávať s úplne odlišnou športovou realitou.

Význam striebornej sezóny to však nijako neznižuje. Práve naopak. Pripomína, aký výnimočný výsledok sa v roku 1965 podarilo dosiahnuť.

Tatran spája generácie. História, ktorá zostáva živá

Od historického druhého miesta uplynulo viac ako šesť desaťročí. Futbal sa odvtedy výrazne zmenil. Zmenili sa štadióny, tréningové metódy, herné systémy aj samotná podoba profesionálneho športu.

Jedno však zostáva rovnaké – vzťah Prešovčanov k zeleno-bielym farbám.

Generácia, ktorá v roku 1965 prežívala historický úspech priamo na tribúnach, odovzdávala svoje spomienky ďalej. Rodičia rozprávali deťom o Ladislavovi Pavlovičovi, Jozefovi Bombovi či slávnych zápasoch proti Sparte, Dukle alebo Slovanu. Z týchto príbehov sa postupne stala súčasť klubovej identity.

Tatran spája generácie.

Nie je to iba myšlienka spojená so súčasnosťou. Je to odkaz, ktorý prechádza celou históriou klubu. Spája futbalistov, ktorí nosili zeleno-biely dres pred desiatkami rokov, s dnešnými hráčmi. Spája fanúšikov, ktorí stáli na tribúnach starého štadióna, s deťmi, ktoré dnes prvýkrát prichádzajú na zápasy do Futbal Tatran Arény.

A pripomína, že klubová história nepatrí iba do archívov a starých fotografií. Žije v spomienkach ľudí, v rodinných príbehoch a v hrdosti na mesto, ktoré futbalom žije už celé generácie.

Historická streda: Každý týždeň jeden príbeh

Práve preto dnes otvárame novú pravidelnú rubriku HISTORICKÁ STREDA, v ktorej sa každý týždeň vrátime k jednej z významných kapitol prešovského futbalu.

Budeme si pripomínať legendárnych hráčov, trénerov, nezabudnuteľné zápasy, veľké úspechy aj menej známe udalosti, ktoré formovali históriu nášho klubu.

Prvým príbehom je sezóna 1964/1965. Sezóna, v ktorej sa Tatran Prešov prvýkrát stal vicemajstrom Československa.

Sezóna, v ktorej zostali zeleno-bieli na domácom ihrisku neporazení.

A predovšetkým sezóna, ktorá pripomína, že futbalový Prešov už pred viac ako šesťdesiatimi rokmi patril medzi najlepších v krajine.

Pretože história Tatranu nie je iba o minulosti. Je o ľuďoch, ktorí ju vytvárali, a generáciách, ktoré na ňu nadväzujú.

Tatran spája generácie.