ZELENO-BIELYCH ČAKÁ SPARTAK TRNAVA
7. august 2025 | FC Tatran Prešov | JK82
Pred nedeľňajším zápasom 3. kola Niké ligy v „slovenskom Ríme“, kde koňare naposledy hrali v sobotu 9. decembra 2017 (v 19. kole zostupovej sezóny sme prehrali 0:1), sa nedá nezačať kvízovou otázkou pre všetkých fanúšikov zeleno-bielych: Kedy Jozef Adamec, legendárny kanonier Spartaka Trnava, trénoval FC Tatran Prešov?
Búrlivák Jozef Adamec (1942 – 2018) odohral v československej lige 383 zápasov. Okrem Trnavy hrával dve sezóny za Duklu Praha (v oboch sa stal majstrom ligy!) a necelé dve sezóny za Slovan Bratislava (Hatrlo, ako znela jeho prezývka, mal veľkú túžbu hrať za belasých, ale spätne hodnotil túto svoju anabázu za premrhané roky, na ktoré nespomínal rád). Počas kariéry strelil 170 gólov, pričom 138 z nich vsietil za Spartak Trnava. Unikát Ladislavovi Pavlovičovi, kolegovi z Klubu ligových kanonierov, však neukradol - naša ikonická sedmička je dodnes so 150 gólmi (z celkového počtu 164) rekordérom v počte gólov za jeden tím, ktorým je samozrejme Tatran Prešov.
Strieborný medailista z MS 1962 v Čile, kde bol najmladším hráčom výberu trénera Rudolfa Vytlačila, odohral za reprezentáciu Česko-Slovenska 44 zápasov a zo 14 gólov, ktoré v národnom tíme strelil, najjasnejšie žiari hetrik Brazílii. Stalo sa tak v nedeľu 23. júna 1968 na Tehelnom poli v Bratislave. (Po Adamcovi sa to podarilo už len dvom futbalistom – na MS v roku 1982 to bol Paolo Rossi a v roku 2012 Lionel Messi.)
Rodák z Vrbového je neoddeliteľné spätý s najväčšími úspechmi trnavského futbalu na prelome 60-tych a 70-tych rokov. S mužstvom Spartaka Trnava postúpil v sezóne 1968/1969 do semifinále Pohára európskych majstrov, kde vypadol s bájnym Ajaxom Amsterdam, pričom odvetný zápas (po prehre 0:3 v Holandsku) považujú Trnavčania dodnes za najlepší zápas klubovej histórie – nechýbalo veľa, aby sa po dvoch góloch Ladislava Kunu stal futbalový zázrak. (Mimochodom, číslo 9 Ladislava Kunu a Adamcova 10-tka bude oveľa neskôr na ich počesť vyradená a bude zdobiť trnavský štadión.) Po veľkom tlaku v 2. polčase a nielen Adamcových šanciach to však už Trnava do predĺženia nedotiahla. Sen o finále na Santiago Bernabeu sa rozplynul.
Dominantnú éru svojej histórie odštartovali „bíli andeli“ v sezóne 1967/1968 (náš Tatran v tomto ročníku nehral najvyššiu súťaž) pod vedením ikonického Antona Malatinského (1920 – 1992), ktorý získal ako hráč dva tituly (1950, 1951), ale paradoxne za Sokol NV Bratislava (dnešný Slovan). O tomto trénerovi, po ktorom pomenovali v roku 1998 trnavský futbalový štadión, ktorého vyhlásili v roku 2000 za Trnavčana 20. storočia in memoriam a ktorému odhalili v roku 2016 pred vynoveným štadiónom sochu v nadživotnej veľkosti, prezradil Jozef Adamec vo svojej autobiografii Ako som strieľal góly toto:
„Mal svoju futbalovú aj životnú filozofiu, podľa nej nás učil. Vedel do detailu o všetkom, čo robíme, čo nás teší, aké máme problémy. Mal autoritu ako bývalý hráč i ako svedomitý tréner. Všetko vedel vyriešiť hneď – štúdium, byt, svadbu či pohreb. Vyhýbal sa prázdnym slovám; čo povedal, to sedelo. Učil nás tvrdému futbalovému životu a sám šiel príkladom. Nikdy nebol spokojný s tým, čo vedel. Stále študoval, zháňal zahraničné časopisy, vyberal, čo by sa nám hodilo. Vedel prednášať ako skúsený učiteľ, pritom hovoril o taktike a o našich úlohách tak, že mu rozumel každý. Boj majstrom v dávkovaní tréningov, rozvoji rýchlosti, obratnosti a sily, no predovšetkým to bol skvelý psychológ. Často sme nemuseli povedať ani slovo, a predsa vedel všetko. Čarodejník – z očí nám čítal. Bol a je to múdry človek. S pasiou sme chodili na jeho tréningy, robil nám radosť. Sami sme cítili, ako sa zlepšujeme. Vyhrávali sme, jedného za druhým nás povolávali do reprezentácie, držali sme trnavskú tradíciu.“
Bronzová socha Antona Malatinského pred trnavským štadiónom
Anton Malatinský už hneď po príchode do Trnavy priviedol v sezóne 1963/64 ako tréner klub späť do 1. československej ligy. Z piatich majstrovských titulov získal tri, keďže po premiérom víťaznom ťažení odišiel do tímu Admira Viedeň, kde pôsobil do roku 1971. Z toho, čo vybudoval, ťažili tréneri Ján Hucko (v majstrovskej sezóne 1968/1969) a Valerián Švec (v majstrovskej sezóne 1970/1971 – v poslednom 30. kole, keď už mala Trnava istotu, vyhral nad ňou náš Tatran 3:0 po dvoch góloch Jozefa Bubenka a jednom zásahu Milana Pasierba).
Keďže Tatran Prešov sa po vypadnutí v sezóne 2017/2018 vrátil do ligy po dlhých 7 rokoch, veľmi zaujímavé a podnetné sú slová Jozefa Adamca, ktorými zhodnotil, čo všetko predchádzalo tejto dominantnej ére, ktorú zvyknú nazývať aj trnavský zázrak:
„Náš vzostup a sláva trvali deväť rokov. Do ligy sa mužstvo vrátilo roku 1964 a pokles nastal až roku 1973. Tri roky sme sa šplhali k sláve a ďalších šesť sme sedeli prakticky na tróne.“
Viac ako odvážna otázka: nastanú niekedy aj pre nás také časy, že sa budeme šplhať k sláve a raz zasadneme na futbalový trón aj my?
Súčasťou slávneho obdobia je aj veľké ťaženie Tatrana Prešov v sezóne 1972/1973, v ktorej sme mali najbližšie k zisku majstrovského titulu v našich dejinách. Dosiahli sme vtedy najviac víťazstiev v ročníku – 17, no utŕžili sme až 9 prehier. Ani dve prehry Trnavy v záverečných troch kolách (1:2 v Košiciach a 0:2 v Nitre) a naše tri výhry (2:0 doma s Plzňou, 2:1 vonku s Lokomotívou a 4:0 s Ostravou) nestačili na historický úspech najstaršieho klubu na Slovensku. Na Trnavu, ktorá týmto piatym titulom zakončila nevídané obdobie klubu, nám chýbal jediný bod.
Káder TJ Tatran Prešov v historickej sezóne 1972/1973:
Jaroslav Červeňan (30 odchytaných zápasov), Jozef Kontír (1) - Miroslav Sopko (30 zápasov/2 góly), Jozef Mačupa (30/1), Eduard Čabala (30/0),), Peter Molnár (24/0), Marián Semančík (3/0), Ľudovít Štefan (2/0) - Jozef Bubenko (28 /8), Mikuláš Komanický (29/7), Ján Turčányi (30/7), Anton Škorupa (28/1), Tibor Takács (17/5), Igor Novák (25/2), Vladimír Onufrák (9/1), Milan Pasierb (4/0), Ladislav Vankovič (20/5), Marián Bartek (12/0), Ignác Fatla (12/0), Jozef Štěpánek (8/1)
Foto: Milan Kaľavský
V už citovanej biografii z roku 1991 Jozef Adamec konštatuje, že tento titul bol začiatkom konca, a rečnícky sa pýta:
„Dodnes čakáme, či a kedy pridá Spartak k našim piatim hviezdičkám na vlajke ďalšiu. Dočkáme sa?“
My vieme, že Trnava – ročník založenia 1923 – sa nedočkala prvenstva dlhých 45 rokov. Bujaré oslavy priniesla až sezóna 2017/2018, keď pod vedením trénera Nestora El Maestra získala titul, ktorý bol zároveň prvým a zatiaľ jediným v ére samostatnosti. V kádri boli hráči ako Boris Godál, Ivan Hladík, Andrej Kadlec, Anton Sloboda, Martin Tóth, Erik Jirka, Lukáš Greššák, Yasin Pehlivan, Marvin Egho, Vachtang Čanturišvili, ale aj Ján Vlasko.
Na posledného zo zoznamu nemáme v Prešove príjemné spomienky: jeho drzá panenkovská penalta z 27. minúty posledného kola ročníka 2012/2013 znamenala naše vypadnutie. V priamom súboji o záchranu na starom prešovskom štadióne, v ktorom nám stačila remíza, sme mohli poslať Trnavu druhýkrát v ére samostatnosti do 2. ligy (prvý a jediný raz vypadli červeno-čierni z ligy v sezóne 2000/2001). V drese Trnavy vtedy nastúpil aj Miroslav Karhan, ktorý sa po pôsobení v zahraničí vrátil domov. Hoci svojím vylúčením v 53. minúte vyrovnal našu početnú nevýhodu (keďže po zákroku na hosťujúceho Ivana Schranza šiel pod sprchy Jaroslav Kolbas), zeleno-bielym sa už nepodarilo skórovať a zabrániť vypadnutiu.
Náš tretí súper, ktorý v uplynulej sezóne pod vedením Michala Gašparíka vyhral Slovnaft Cup (už piaty po roku 1993) a ktorý skončil na 3. mieste, bude pre nás veľmi tvrdým orieškom. Po príchode staronového trénera Michala Ščasného majú Trnavčania zatiaľ hernú i výsledkovú fazónu. Vypadli síce hneď v 1. predkole Európskej ligy so švédskym tímom BK Häcken (doma 0:1, vonku nešťastná remíza 2:2), no chuť si napravili jednoznačným postupom do 3. predkola Konferenčnej ligy cez maltský tím Hibernians (vonku 2:1, doma 5:1). Ďalšou prekážkou je rumunské mužstvo Universitatea Craiova – na pôde súpera nastúpia dnes, teda vo štvrtok 7. augusta o 20.30. Domáca odveta nasleduje o týždeň neskôr 14. augusta na domácom štadióne.
Súčasný tréner Michal Ščasný hrával v rokoch 2008 až 2010 za Tatran Prešov
Okrem toho vyhrali oba zápasy Niké ligy – doma s Ružomberkom zvíťazili jednoznačne 3:0 (góly si pripísali Jakub Paur, Nigérijčan Philip Azangoa Roman Procházka) a vyhrali aj 1:0 v Trenčíne (gól zaznamenal český legionár Erik Daniel). Zápas však nedohral pre vylúčenie kapitán Kristián Koštrna a chorvátsky legionár Roko Jureskin, ktorí teda v nedeľu na do hry nezasiahnu.
Trnava má bohatú históriu, silné zázemie. Mesto, známe ako slovenský Rím, žije futbalom a Trnavu ženú vpred oddaní fanúšikovia. Ako nováčik to budeme mať na horúcej trnavskej pôde veľmi ťažké. Veríme však, že koňare budú papierovému favoritovi statočne vzdorovať a tímovým výkonom zabojujú o čo najlepší výsledok. Čakanie trvajúce 9, resp. 7 rokov skončilo. Veľké zápasy sú späť, náš Tatran Prešov je späť. Znie to klišéovito, ale len veľkými zápasmi môžeme futbalovo rásť. A slovami kultovej piesne Nothing Else Matters - veríme v to, čo sme, a na ničom ďalšom nezáleží - a to, že sme tatranisti naveky!
PS:
Už ste zistili, kedy Jozef Adamec, jedna z najväčších legiend česko-slovenského futbalu, pôsobila v Tatrane Prešov?
Niekoľko detailov, ako to bolo s angažovaním búrliváka, odkryl Vladimír Varga, v rokoch 1992 až 1998 prezident klubu:
„Môj posledný ročník v Tatrane, ktorý som viedol ako prezident, nebol podľa mojich predstáv. Už po sezóne 1996/1997 mi hráči signalizovali, že by nebolo dobré, keby tréner, ktorému končila zmluva, pokračoval ďalej. Spravil som však ústupok výboru a podpísal som s ním zmluvu, no spätne som to ľutoval. Keďže sme po 6. kolách mali len 4 body, tréner Anton Jánoš bol nakoniec aj tak odvolaný. Celkovo sme skončili spomedzi 16 účastníkov Mars superligy až na 10. mieste, ktoré bolo pre mňa sklamaním. Vedel som, že treba do Prešova doniesť trénera, ktorý má kvality a je aj rázny a vie pracovať s hráčmi. Jozefa Adamca som si vytipoval v predstihu, lebo som vedel, že v júli 1998 definitívne v klube definitívne končím. Dohodli sme sa a podpísali zmluvu na rok s možnosťou jej predĺženia. Mal podmienku, aby tu prišli minimálne traja noví hráči – Martin Urban z Košíc, Zsolt Kianek z Dunajskej Stredy a Richard Trutz zo Slovan. Pamätám si, že jeho prianím bolo tiež sústredenie v Bratislave na Rapide, kde mali v tom čase najlepší trávnik na Slovensku.
Jozef Adamec v časoch, keď trénoval Tatran Prešov FOTO: Viktor Zamborský
Mimochodom, s Jožkom Adamcom, ktorý bol inak jediný hráč, ktorý v počte gólov prekonal nášho Lacka Pavloviča, sme sa onedlho stretli v národnom tíme. Po sezóne v Tatrane Prešov prijal ponuku stať sa reprezentačným trénerom Slovenska. Ako hlavný vedúci reprezentácie som bol súčasťou kvalifikácie na MS 2002 v Japonsku a Južnej Kórei. Postupoval len víťaz skupiny a my sme vtedy skončili druhí za Tureckom.“
