MŠK ŽILINA - TATRAN PREŠOV 1:0
4. august 2025 | FC Tatran Prešov | JK82
Fanúšikovia zeleno-bielych pred zápasom pod Dubňom vedeli, že prvý zápas v najvyššej česko-slovenskej súťaži odohral náš Tatran Prešov (vtedy ešte pod krkolomným názvom ZSSJ Sparta Dukla Prešov) práve v Žiline – bola sobota 4. marca 1950 a po góloch Eduarda Ciulisa a Jozefa Kováča v závere zápasu do siete Štefana „Tati“ Lešického (otca známeho trénera Milana Lešického) sme vybojovali remízu 2:2. Ak by sme ako nováčik priviezli na východ bod ako pred 75 rokmi, tak všetci by sme mali prvý augustový nedeľný večer viac ako krásny.
Ktorý detail mohol hrať významne proti nám? Šošoni mali extra motiváciu vyhrať po zaváhaniach v pohárovej Európe i v 1. kole v Skalici. Žilinčania boli, samozrejme, papierový favorit - majú mladý, behavý, konštruktívny a ambiciózny tím, no sezónu ani zďaleka nerozbehli podľa svojich predstáv. Ak by tréner Staňo neokúsil po svojom návrate po 4 rokoch víťazstvo ani v dueli s nami, určite by sme neprotestovali. A pred zápasom sme mali nádej, že náš tréner Jaroslav Hynek, bývalý kormidelník Žiliny, ktorý pozná mnohých hráčov zo súperovho súčasného kádra, namixuje ten správny kokteil, ktorým zopakujeme minulotýždňové prekvapenie aj pod Dubňom.
Trenér Hynek teda namixoval v rozostavení 3 – 5 – 2 tento line-up (s jednou zmenou v porovnaní s uplynulou sobotou – Daniels Balodis nahradil Jozefa Menicha):
91 Pavol Bajza – 4 Patrik Šimko, 22 Daniels Balodis, 6 Václav Míka – 28 Juraj Kotula, 11, Stanislav Olejník, 5 Roman Begala, 17 Denis Potoma, 3 Michal Sipľak – 10 Lukasz Wolsztynski, 9 Martin Regáli
Tréner domácich zareagoval tromi zmenami na výsledkovo nevydarené predchádzajúce zápasy (v základnej zostave nenastúpili Narimanidze, Káčer a Kaprálik):
30 Ľubomír Belko – 95 Marko Roginič, 25 Filip Kaša, 17 Ján Minárik (K) – 19 Samuel Kopásek, 24 Samuel Ďatko, 11 Samuel Gidi, 20 Krisztián Bari – 16 Patrik Iľko, 29 Dávid Ďuriš, 23 Michal Faško.
Ešte predzápasové dianie na tribúnach potvrdilo skutočnosť, že zápas v netypickom letnom počasí sa určite neodohrá v hektickej atmosfére – poloprázdne tribúny sú svojím spôsobom šokujúce. Nielen pre nestranného pozorovateľa sa núka logická otázka: ak hrá pred takouto diváckou kulisou 2. tím minuloročnej edície Niké ligy, ako to bude inde? Hodné zamyslenia. (V 63. minúte to potvrdila hlásateľka – 1864 divákov.)
Zápas "otvoril" v 5. minúte rozhodca v náš neprospech. Denis Potoma dostáva žltú kartu po faule na Gidiho. Ak však dostal Vladimír Weiss po minulotýždňovom oranžovom zákroku na Filipa Součeka, ktorý dnes preto nemohol v Žiline nastúpiť, len žltú kartu, tak toto napriek nepríjemnému zákroku karta určite nebola.
Už 7. minúta mohla byť kľúčová - rohový kop po aktivite Stanislava Olejníka, po ktorom Martin Regáli nedokázal usmerniť tečovanú loptu v obrovskej šanci po asistencii Michala Sipľaka do odkrytej brány. Nechceme ani pomyslieť na to futbalové pravidlo, ktorého hovorí, že ak nedáš...
Zatiaľ to však neplatilo. Žilinská nesústredená obrana vyprodukovala v 9. minúte ďalšiu stratu, ktorú sme mali jednoznačne vyriešiť lepšie – strela Stanislava Olejníka po úniku a prihrávke Martina Regáliho bola zablokovaná domácim kapitánom Minárikom. Musíme dodať, že toto bola ďalšia viac ako solídna šanca pre zeleno-bielych. Detaily!
Šachovú partiu plnú nepresností zo strany domácich mohol z ničoho nič zlomiť útočník Patrik Iľko. Po pravej strane sa s veľkým šťastím dostal do šestnástky cez Václava Míku, no v 19. minúte rozvlnil len bočnú sieť Bajzovej bránky.
22. minúta a Žilina horí naďalej. Stratu domácich v strede poľa sme však opäť nepotrestali. Na poslednú chvíľu sa osamotený Lukasz Wolsztyński k lopte nedostal. Opakované tvrdenie, ale toto sú situácie, ktoré jednoducho musíme vyriešiť oveľa-oveľa lepšie, lebo na konci nás budú veľmi mrzieť.
Chabo hrajúcemu vicemajstrovi sme hrozili, ale stále len v náznakoch: škoda Begalovho pokĺznutia po vysunutí Regáliho, neskôr po darovanom rohu od domácich príliš nízko kopnutá lopta na prednú žrď, Kotulov solídny center do šestnástky, Wolsztynskeho sklepnutia po nákope z obrany otvárajúce zaujímavé kombinačné možnosti.
Prišlo však niečo, čo sme po priebehu 1. polčasu mohli čakať aj nečakať. Roman Begala si v úniku výborne vylepšoval streleckú pozíciu, no nakoniec nezakončil. Prichádza žilinský protiútok a po zrazenej lopte od vracajúceho sa Begalu sa lopta vracia späť na kopačky domácich, nasleduje krížna prihrávka, ktorá prešla celou päťkou a v sklze na zadnej žrdi zakončil obranca Filip Kaša – 1:0.
Z doslova žalostného výkonu sme takto nechtiac vykúpili Žilinčanov sami. Musíme skonštatovať, že sme jednoducho nemali dostatok povestného futbalového šťastia. Dobre vieme, že na keby sa futbal nehrá, no pod Dubňom nám jednoducho chýbalo a možno aj väčšie sebavedomie pri riešení (polo)šancí, ktoré sa nám naskytli.
Automaticky sa nám núkajú otázky do 2. polčasu: Existuje futbalová spravodlivosť? Zaplatíme nováčikovskú daň? Dokážu zeleno-bieli potrápiť domácich šošonov, pre ktorých bude gól do šatne jednoznačnou psychologickou výhodou?
Druhý polčas priniesol už po pár sekundách žltú kartu nášho striedajúceho Sihejeva (nahradil Denisa Potomu), ošetrovanie Stanislava Olejníka, nespokojnosť domácich v 55. minúte po zákroku na Gidiho, ale aj fakt, že Žilinčania začínajú s prvým dejstvom trochu viac kontrolovať hru a my sa čoraz viac začíname dostávať do bloku. Na konci 57. minúty sme však mohli po osi Sihejev – Kotula – Regáli pohroziť my, ale v záklone hlavičkovala poľská desiatka v našom útoku s nedostatočnou razanciou.
Striedajúci Sagna vybojoval v 63. minúte priamy kop a koľko chýbalo Romanovi Begalovi! Brankár Belko zamrzol a vytláčal očami strelu mimo žrde.
V 67. minúte sa snažil uniknúť ďalší striedajúci hráč - Andy Masaryk bol za cenu žltej karty, ako sa hovorí, zastavený taktickým faulom Samuela Ďatka. To, že sme sa prestali dostávať do príležitostí, spôsobila aj zlepšená hra domácich, ktorú výrazne rozhýbal striedajúci Miroslav Káčer a Adrián Kaprálik. Keďže sa snažili zvrátiť nepriaznivé skóre, otvárali sme priestory v našej defenzíve, po ktorých prichádzalo k šanciam domácich: Adangovo zakončenie v 74. minúte, no predovšetkým veľká šanca Kaprálika v 86. minúte a ďalšia Adangova príležitosť v 89. minúte.
V nadstavenom čase mohol byť naším gólovým žolíkom Andy Masaryk, no keďže sa tak nestalo a jeho strela mierila mimo brány, musíme sklamane konštatovať, že v prvú augustovú nedeľu sme kruto zaplatili nováčikovskú daň. Po premárnenom 1. polčase si už žlto-zelení darovaný náskok nenechali vziať a uhrali svoju prvú výhru v sezóne. Tréner Hynek to namixoval najmä v prvej polovici zápasu viac ako dobre, aj preto sme si domov na východ mali odviezť aspoň bod...
SLOVÁ TRÉNERA JAROSLAVA HYNEKA
NA POZÁPASOVEJ TLAČOVEJ KONFERENCII:
„Vieme, že nie sme vo fáze, aby sme si to so Žilinou rozdali naplno, chceli sme hrať v bloku. Súper bol veľa na lopte, chceli, hľadali, no nenašli. My sme boli schopní dostať sa do situácií, v ktorých sme šli do troch-štyroch brejkov, ktoré sme jednoducho mali vyriešiť. Ak by sme ich vyriešili, tak zápas by sa vyvíjal iným spôsobom, no nepodarilo sa nám to tak, ako nám to vyšlo v zápase so Slovanom. Žilina mala dve šance. Gól v závere polčasu poskytol Žiline komfort a pokoj a vzhľadom k tomu, ako je schopná byť kompaktná, silná v držaní lopty, tak ju to predurčovalo tento zápas zvládnuť. Do 2. polčasu sme urobili jednu zmenu a chystali sme si ďalšie dve. Ten plán nám vychádzal a chceli sme ešte chvíľu vydržať, aby to bolo len 1:0 a potom zatlačiť a ísť do rizika, čo sa nám podarilo. V tejto fáze už však mala aj Žilina svoje šance spečatiť víťazstvo, ale keďže sa tak nestalo, stále sme verili, že z tej štandardnej situácie v závere môžeme vyrovnať. Bolo to blízko, ale nestalo sa tak. Žilina vyhrala zápas za aktivitu a možno za väčšiu presnosť i lepšiu zhodu okolností. Dosiahnutý výsledok sa nám máli. Chceli sme tu uhrať aspoň bod a myslím si, že sme na to mali.“
